Čerstvých osemnásť, dvere k novým možnostiam sa otvárajú dokorán, pred sebou skúška dospelosti- maturita… a taktiež rozhodnutie, či sa vydať cestou pracovnou, alebo pokračovať v štúdiu na vysokej škole či univerzite. A ak už sa rozhodneme pre možnosť „BÉ“, ktorú z toho množstva ponúkaných si vybrať?
Na Slovensku je veľké množstvo vysokých škôl rôzneho zamerania, či už ide o verejné, štátne alebo súkromné. Na 5,414 milióna obyvateľov (2013) ich celkovo pripadá 36. Na lepšie porovnanie si vezmime napríklad susedné Rakúsko, kde je vyšší počet obyvateľov -8,474 milióna obyvateľov, má len 25 vysokých škôl.
Mnoho ľudí má názor, že množstvo vysokých škôl na Slovensku ovplyvňuje ich celkovú kvalitu a úroveň vzdelávania študentov. Ale ako sa má budúci maturant rozhodnúť, ktorá z nich je pre neho najlepšou voľbou? Každá škola sa predsa prezentuje len pozitívnymi stránkami a úspechmi. Môžu pomôcť odporúčania starších kamarátov či známych, no tí predsa študovali alebo študujú len na jednej vysokej škole (teda väčšina). Navyše každá rada je aj tak len subjektívnym názorom a pokiaľ človek sám nevyskúša, tak nevie. Nevie ktorá je vhodná,nevie, ktorá bude spĺňať jeho očakávania a nevie, ktorá je kvalitná.
,,Keď sa pozrieme iba na počet študentov reálne zapísaných na štúdium, ukáže sa, že momentálne sa na VŠ zapisujú len dve tretiny z plánovaného počtu prijatých. Ak si k tomu pripočítame relatívne stabilný počet učiteľov a tiež aj pridelených finančných dotačných prostriedkov výsledkom je, že už teraz ostáva v prvých ročníkoch nevyužitá výučbová kapacita slovenských vysokých škôl na úrovni až jednej tretiny. To je významný priestor na rozvoj, tak v oblasti rastu kvality a riadnej implementácie bolonského procesu vo vzdelávaní, ako aj, a predovšetkým, výskumu.“(Akademická rankingová a ratingová agentúra – ARRA, 2014)
To znamená, že vysoké školy ponúkajú väčší počet miest ako je počet záujemcov. Kedysi to bolo práve naopak. Mladý človek musel mať nie len dobré maturitné vysvedčenie a celkové výsledky na strednej škole, ale musel prejsť aj výberovým konaním a prijímacími skúškami na to, aby bol prijatý na vysokoškolské štúdium. V dnešnej dobe mnohé tieto inštitúcie ponúkajú štúdium aj bez prijímacích pohovorov alebo testov, ktoré by ukázali skutočnú spôsobilosť uchádzača v danom odbore. Hlavným cieľom je zaplniť prednáškové miestnosti. A mnohým končiacim stredoškolákom to vyhovuje. Veď kto by nechcel ísť na vysokú školu len tak, pre dobrý pocit? Tu je však na mieste otázka, či aj výsledný titul bude mať nejakú cenu a prínos pre absolventa samotného a taktiež pre jeho uplatnenie v budúcej práci?
To, či absolvent vysokej školy dokáže ,,preraziť“ vo svojej brandži ale nezáleží len na vysokej škole. Základom úspechu je pevná vôľa, chuť sa vzdelávať a učiť sa nové veci, zdokonaľovať sa vo svojom odbore a hlavne treba chcieť niečo dosiahnuť. Vysoká škola dokáže vyprodukovať kvantá inžinierov aj magistrov, no vysokoškolák sám musí vziať všetko, čo mu škola ponúka a hľadať možnosti, ako napredovať. Pretože pracovných miest je stále menej ako absolventov VŠ a miesto vyhrá len ten najlepší a s ,,najostrejšími lakťami“.